• Symboly školy a oslava 50.výročia školy

        • Rok 2011 bol pre našu školu výnimočný. V marci sme si pripomenuli už 50 rokov od chvíle, kedy sa stala strediskom vzdelania a zrodu nových osobností, ktoré tvorili budúcnosť nášho národa. Začiatky boli určite ťažké, no dnes sa škola pretvorila na modernú inštitúciu, ktorá ponúka našim deťom lepšie šance pre budúci život.

          Oslava 50.výročia bola veľkolepá a bola príležitosťou na to, aby prišli na svet symboly, ktoré našu školu charakterizujú. Pri príležitosti jubilea školy sa uskutočnila súťaž o "Najkrajší návrh loga školy". Výber bol naozaj veľmi náročný, no nakoniec zvíťazil návrh žiačky VIII.A - Soničky Jendriskovej, ktorá našu školu vyjadrila ako strúhadlo, do ktorého vkladáme tupé, neostré ceruzky, ktoré sa postupne zaostrujú tak, aby boli prínosom a použiteľné - ako naši žiaci.

                            

           

          Okrem loga školy uzrela svetlo sveta aj prvá oficiálna hymna školy.

              

           

          50 rokov v živote školy sa spája s množstvom spomienok a zážitkov. Na mnohé z nich si počas osláv spomenuli mnohí pozvaní hostia.

          Za všetkých si zaspomínal aj pán Ján Roháč s manželkou, ktorí tu na Olešnej prežili časť svojho učiteľského života:

          Milí priatelia na Polgrúni, milí kolegovia,
          dostali sme Vašu milú pozvánku na oslavu polstoročia Vašej (a našej) školy. Pamätáme sa ešte na predchádzajúcu oslavu a na to, ako sme sa medzi Vami cítili dobre. Preto nás mrzí, že sa nám tentoraz nepodarilo prísť -- o príčinách sa azda netreba rozširovať, lebo si ich domyslíte -- roky nezastali...
          Veríme, že sa oslava vydarila a my sme si aspoň v duchu s Vami oživili tamtie časy. Klokotanie Olešňanky (ešte bez mosta, iba s lávkou), bytovku (len jednu, a to ešte bez kúrenia a s červenou vodou vo vodovode), chlieb kupovaný v krčme a pešie cesty zo Staškova od vlaku, keď večer už autobus nešiel. Televízia v starej škole, kde si bolo treba nosiť periny, aby sa vôbec dalo sedieť a pozerať vtedajší veľký hit -- krasokorčuliarske súťaže. To všetko sme brali normálne, lebo sme boli mladí a bolo to celkom vzrušujúce Mohlo sa to chápať takmer ako exotika -- prísť z Dolniakov na Polgrúň, už to samé bol zážitok na nezaplatenie... Všetko tu bolo iné. Na jednej strane akoby sa tu zastavil čas, na druhej každodenný styk Polgrúňčanov s prostredím veľkého mesta Ostravy. Mali sme šťastie spoznať množstvo dobrých ľudí. A najmä milé, úprimné školské decká. Také, ako si človek predstavoval z predvojnových čias. V zime sme ich ľutovali, z akých vzdialených osád niektoré dochádzali, oblečené len tak -- čo bolo. Najskôr sme im ťažko rozumeli, keď hovorili medzi sebou nárečím, ale postupne sme si privykli.
          V zborovni sme boli dobrá partia -- Helenka, Mira, Oľga Potočárová, Bajtošovci ( vrátane pána, vtedy prirodzene súdruha zástupcu Bajtoša, ktorý nám kontroloval prípravy ako my domáce úlohy žiakom), kolegovia a kolegyne, ktorí dochádzali -- pani Šinálová a pán Koper (ak sme na kohosi pozabudli, nech prepáči). Samozrejme pán riaditeľ Janko Pinčík. Spočiatku strohý a skúpy na slovo, ale netrvalo dlho a zblížili sme sa. Vzácne uvážlivý človek. S Hankou Pinčíkovou bolo fajn -- bola tak trošku ako mama celej bytovky a nebála sa nám vynadať, keď sme si zaslúžili. Obidvaja boli svojím spôsobom prototypy klasického slovenského učiteľstva, ako ho človek poznal z detstva. Dobre bolo sedieť na slniečku pri múre bytovky s kolegami a debatovať -- najčastejšie na rodinné témy (čoskoro sa narodili prvé bytovkárske deti). Dobré bolo urobiť si z času na čas to, čomu sa dnes hovorí žúr.

          Na hodine sa vždy vyskytli chvíľky, keď sa dalo postáť pri okne a pozerať sa na kraj dookola, ktorý sa jednoducho nedal nezapamätať. Lesy, sihly, rozjarčené cesty, domy staré aj nové ( tie staré také vsadené do krajiny, ako keby tam vyrástli). Beskydy a Kysuce nám práve na Polgrúni prirástli k srdcu, dlho sme sa ta vracali aspoň na skok z Rakovej a z Bratislavy.
          Škola bola nová. Možno trošku nedorobená, ale bola. Vtedy sme si len predstavovali, ako to bude vyzerať, keď všetky tie kríky a stromy posadené okolo budovy dorastú. O dnešnej podobe školy, Polgrúňa a Olešnej sme ani len nesnívali.
          Za tie dva roky na Polgrúni sme toho stihli strašne veľa, až sa tomu nechce veriť. Možno to všetko bolo drsnejšie a zdanlivo chudobnejšie, ale zato autentické.
          Medzitým sa všeličo premlelo a my sa tešíme, že polgrúnska škola žije naplno (ako o tom svedčí aj jej internetová stránka) a že my všetci dávni učitelia máme takých dobrých nástupcov. Takže napokon neostáva nič iné ako zavinšovať pánom kolegom, škole aj žiakom veľa chuti do učenia a učenia sa, zdravia a požehnania. Možno sa nám, ešte podarí podívať sa niekedy na Polgrúň a už dnes sa na to tešíme!
          Vaši J. + I. Roháčovci smiley

           

          Na slávnostnej akadémii sa zúčastnili nasledujúci hostia:


          Bývalí zamestnanci školy:


          1. Bernátová Božena
          2. Bytčánková Mária
          3. Comorková Libuša
          4. Čulmanová Margita
          5. Dlhopolčeková Veronika
          6. Dorociaková Jana
          7. Grečmalová Agnesa
          8. Grečmalová Anna
          9. Grečmalová Bibiana
          10. Halásová Miroslava
          11. Helienková Helena
          12. Mindeková Elena
          13. Noga Anton
          14. Pavlišinová Jana
          15. Perďochová Mária
          16. Perďochová Miriam
          17. Pionteková Ivana
          18. Potočárová Oľga
          19. Smrečková Mária
          20. Šamajová Anna
          21. Šeligová Anna
          22. Šurlák Štefan
          23. Šurláková Mária
          24. Vyrobíková Anna
          25. Zahatlanová Alžbeta
          26. Žáková Terézia

          Zástupcovia obce:
          1. Novotný Stanislav, starosta obce
          2. Cudrák Štefan
          3. Čík Peter
          4. Fuják Štefan
          5. Jaroš František
          6. Kubiš Anton, RSDr.
          7. Plešivčáková Katarína, PhDr.
          8. Slovák Martin, Ing.


          Zástupcovia Rady školy:
          1. Červencová Emília s manželom
          2. Šedivá Soňa

          Zástupcovia Rodičovského združenia pri ZŠ s MŠ Olešná:
          1. Janíková Monika, Mgr.
          2. Kuricová Mariana
          3. Lištvanová Martina

          Zástupcovia partnerskej školy v Katowiciach:
          1. Wojaczek Lucjan, Mgr.
          2. Lubina Beata, Mgr.
          3. Wieczorek Wioletta, Mgr.
          4. Smilowska - Chmura Adela, Mgr.

          Svoju neúčasť ospravedlnili:
          1. Zástupcovia Krajského školského úradu v Žiline
          2. Zástupcovia Školského úradu v Turzovke
          3. Zástupcovia partnerskej školy v Krmelíne
          4. PaedDr. Ján Palko - riaditeľ SOŠ drevárskej v Krásne nad Kysucou
          5. Barančíková Mária - predsedníčka Rady ZO OZ PŠaV v Čadci
          6. Niektorí predstavitelia obce, Rady školy a bývalí zamestnanci školy



          Touto cestou by sme chceli poďakovať aj p. Mgr. Antonovi Varechovi, starostovi obce Vysoká nad Kysucou, ktorý nám zabezpečil DJ a techniku pre ozvučenie slávnostnej akadémie.


          Slávnostná akadémia bola výsledkom obetavej práce všetkých zamestnancov školy, ktorí ukázali, že naša škola má svoje pevné miesto v obci a zaslúži si pozornosť. Nemôžme nespomenúť našich šikovných žiakov, ktorí svojimi nápadmi ozvláštnili a zmladili túto oslavu. Veď oni robia školu živou, od ich chuti a záujmu závisí aj smerovanie školy. Každému, kto prispel k dôstojnej oslave výročia školy, patrí veľké ĎAKUJEME!

          Okrem obetavých zamestnancov a žiakov školy patrí naše poďakovanie aj sponzorom osláv:

          Sponzori osláv 50. výročia otvorenia školy

          1.Obec Olešná
          2.Rodičovské združenie pri ZŠ s MŠ Olešná
          3.Elista s.r.o., Čadca
          4.SOŠ drevárska, Krásno nad Kysucou
          5.K.B.K. s.r.o., Čadca
          6.TIMEA s.r.o., František Čečotka
          7.PE &CY Svrčinovec
          8. Mgr. Perďochová Mária


          Veľmi pekne ďakujeme!!!

           

Základná škola s materskou školou Olešná 464